História
Medzi najzaužívanejšie zvyky patrili hlavne krsty detí, svadby, ktoré bývali veľmi slávnostné. Ďalej sa dodržiavali tradície dožiniek. Po ukončení žatevných prác dievky uvili z klasov obilia a kvetov žatevný veniec, ktorý najkrajšia dievka odovzdala statkárovi a ten na revanš všetkých pohostil.
Veľmi populárne boli v Sokolovciach fašiangové oslavy. Už od rána chodili po dedine od domu k domu mládenci s muzikantami. Pred každým domom zahrali pesničku a mládenci pozvali do tanca domácu paniu a jej dcéry. Domáca pani potom počastovala mládencov i muzikantov pálenkou a na šabľu určenú na tieto účely nastokla údenú slaninu alebo klobásu. Medzitým chlapci "vybrali" gazdinkám z kurína vajcia. Potom večer na fašiangovej zábave sa urobila praženica a všetci mládenci ju spoločne zjedli.
Pomerne dlho sa udržiavali v obci kresťanské zvyky a tradície. Začínalo sa vždy zvykom "Troch kráľov" - 6. januára. Miestny správca fary - rímskokatolícky farár, miništranti, organista a kostolník chodili vysviacať príbytky občanov a pri tejto príležitosti kňaz napísal kriedou na dvere letopočet a iniciálky troch kráľov : Gašpar, Melicher a Baltazár.
Ďalším tradičným cirkevným úkonom bola posviacka ozimín, ktorá sa vykonala za účasti veriacich priamo na poli sv. Marka. Kresťanskou tradíciou boli aj Veľkonočné sviatky. Už na Veľký piatok pred východom slnka sa chodili mládenci a dievky umývať do studienky na "Pustovník" a "Pod starý Váh", aby boli zdraví a pekní. Na Veľkonočný pondelok bývala vždy tradičná šibačka a oblievačka, tešiaca sa záujmu mladých.
Peknou tradíciou bývali oslavy sviatku Božieho tela. To sa vždy narobili po dedine na 6-tich miestach veľmi pekné prírodné oltáre, ktoré boli uvité zo zelených konárov buka a lipy. Po dedine išiel sprievod veriacich s kňazom a miništranti a pri každom oltári sa zastavili a uskutočnili pobožnosť. Tradičné bývali sokolovské hody zvýraznené púťami. Na hody sa Sokolovce premenili na pútnicke miesto, kedy na počesť Panny Márie sokolovskej prišli na púť občania zo širokého okolia. Zišlo sa ich vždy niekoľkotisíc. Do Sokoloviec putovali pešo, za spevov nábožných piesní a za sprievodu dychoviek. Vždy na hody, na radosť detí, prišli do obce kolotoče a strelnice, tiež predajné stánky s rozličným a atraktívnym tovarom zvané "Kramáre.
Z kultúrnych podujatí sa tradujú za Rakúsko - Uhorska hlavne spoločné tancovačky za sprievodu miestnych kapiel, z ktorých najpopulárnejší boli zo Sokoloviec "Pikusovci". Tiež veľmi populárna kapela boli "Slávikovci" zo Svrbíc. Po roku 1918 sa v Sokolovciach zvýšila aj kultúrna aktivita. Bolo to hlavne tým, že maďarčina prestala byť úradnou rečou a prostí ľudia si založili za pomoci pána Trchalíka divadelný krúžok a začali nacvičovať divadelné hry. Jednou z prvých bol "Kamenný chodníček". S touto i inými hrami obchádzali ochotníci, divadelníci široké okolie. Hrali skoro vo všetkých obciach. Za peniaze získané týmito vystúpeniami si zakúpili kostýmy, kulisy a iné.
Divadelné hry sa hrali v miestnom hostinci alebo v škole. Nacvičoval ich väčšinou niekto z učiteľov.Neskoršie tieto hry nacvičoval miestny občan, kamenársky majster pán Rudolf Hiner. Hercami tohto ochotníckeho divadla boli prostí ľudia, ktorí hrávali s veľkým zanietením. Patrili medzi nich: Rudolf Hiner, Viktória Hinerová, Anna Betáková, Štefan Beták, Ján Homola, Anton Kukuč, Vít Pisárik, Nina Betáková a ďalší obetavci z miestnych občanov. Pretože v našej obci nebol v období prvej republiky, ani v období Slovenského štátu vybudovaný kultúrny dom, tak jediným spestrením života v obci boli tieto divadelné hry. Až v roku 1946 súkromný podnikateľ prerobil miestnu sýpku na tanečnú sálu, ktorá bola vybavená javiskom s kulisami a oponou. Využívala sa i na premietanie filmov, prednášky, schôdze, estrádne vystúpenia a iné kultúrne podujatia.
Veľkú zásluhu na kultúrnom živote obce mal najdlhšie pôsobiaci starosta v Sokolovciach 17 rokov p. Anton Dóczy, ktorý vybudoval v r. 1991 nádherný kultúrny dom, kde sa konajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. V obci pôsobí od r. 2001 skupina "Staršou" pod vedením p. Emílie Búdovej. Skupinu tvoria miestne ženy : Emília Búdová, Lýdia Stredáková, Elena Fanová, Júlia Pikusová a Juliana Godálová. Skupina vystupuje so svojimi humornými scénkami, piesňami taktiež ženy spievajú na pohreboch.
V našej obci taktiež pôsobí hudobná skupina, ktorú vedie Pavol Pikus.
Slávny rodák zo Sokoloviec, Legionár, Jozef Kudláč
Dukelské múzeum získalo uniformu kúpou v roku 1976 od jeho syna Milana Kudláča mladšieho. Jozef Kudláč sa narodil v roku 1896 vo Svätom Kríži nad Váhom, okres Nové mesto nad Váhom. Civilným zamestnaním bol roľník. Do služby v Rakúsko – Uhorskej armáde nastúpil v júli 1915 v Bratislave. Bol pridelený 72. pešiemu pluku, vojenská hodnosť pešiak. 3 decembra 1915 bol zajatý na hore Zmrzlý vrch na Morave. Od 24. mája 1918 bol súčasťou československého vojska v Taliansku v 33. pluku. Jozef Kudláč bol súčasťou čestnej stráže pri pohrebe gen. Milana Rastislava Stefánika, ktorý sa uskutočnil 11. mája 1919.
V medzivojnovom období pracoval sedem rokov v obci Dlhona (okres Svidník) ako financ. Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou., ktorá pochádzala z vedľajšej dediny Havranec. Narodili sa im traja synovia. Po uplynutí siedmych rokov strávených v Dlhoni sa celá rodina presťahovala do obce Sokolovce (okres Piešťany). Obyvatelia Sokoloviec si spomínanjú na to ako sa každú nedelu obliekol do svojej legionárskej uniformy, v ktorej sa prechádzal po obci vyhravajúc pri tom na heligonke. Jozef Kudláč bol podobne ako vačšina obyvateľov Sokoloviec v medzivojnovom období prívržencom čechoslovakizmu. Jozef Kudláč sa v legionárskej uniforme zúčastňoval spolu s ostatnými legionármi pietnych aktov na hrobe M.R. Štefánika (Mohyla pod Bradlom). Jeho potomkovia často navštevovali kraj pod Duklou a podobne ako pán Kudláč obdivovali rusínsku kultúru a jazyk.
